Ahojte audiozblúdilci,

dnes sa udiala veľká vec. U mna doma sme po Jarovom telefonáte narýchlo dali dokopy malu testovaciu akciu na už predtým spomínané bedničky z dielne pánov Drdúlových. Jedná sa o Sonus Ligna mk2. Aspoň teda zatiaľ tento názov pre orientáciu. No našťastie sa mi podarilo nájsť medzeru v našom rodinnom večne zaneprázdnenom kolobehu a vyšlo to. Asi aj vďaka daždivému počasiu...

O tri štvrte na desať, práve keď najsilnejšie lialo, mi zaklopali dvaja pútnici-ladiči z Banskaje Štiavnice. Vyniesli si hore svoju prepravku, uvarila sa kávička, nažhavili elektronky a mohlo sa začať. Najprv sme sa rozpočúvali na mojich Virtuosach, zapojených na ešte nedokončených monoblokoch PPP-120. CD player bol po celý čas Sony CDP X-7ESD. Po letmom prebehnutí jedného CD sme prehodili na Sonus Ligna a ja som sa celý napätý započúval. Okrem donesených Jarových CD som si vypočul aj svoje napočúvané veci. Bedničky už svojim zjavom vzbudzujú rešpekt, dizajnový zážitok utvrdený použitými materiálmi sa nedá ignorovať. Tunajších znalcov možno trochu môže sklamať použitie stredobasového reproduktoru z produkcie Tesla, ale budiž. Po úprvých pár tónoch zo mňa napätie opadlo. Zvuk z týchto bedničiek je farebný, plný, detailný. Klavír znel veľmi prirodzene, živo a realistcky, až zvonivo. Husle taktiež výborné, najma viola v orchestry na LP Rachmaninov-Symfonické tance od Reference Recordings ma zaujala. Zvuk sa ešte vylepšil po správnom napasovaní výstupnej impedancie výstupného trafa na elektronkáči, bedničky su totiž 4 ohmové a ja mám všetky reprosústavy 6-8 ohmové, čiže tak mám aj zapojené výstupné trafo. Sonusy ma okrem iného prekvapili aj pomerne slušným basovým základom, ktorý by sa podľa mňa dal možno ešte vylepšiť preladením BR nátrubku smerom hore. Ale vzhľadom na použitý stredobas je už takto bas pomerne hlboký a zároveň pevný. Tým že nejde tak hlboko ako napr.moje Scan-Speak, dá sa predpokladať menej problémové správanie v komplikovanejšom akustickom prostredí. Ešte som si všimol, že hlas Rogera Watersa na albume Amused of Death bol trochu subtílnejší než som zvyknutý a než sme počuli aj u Jara v TT na Buntafónikoch, ale nič dramatické. Musím ešte pochváliť výškový reproduktor, ktorý hral veľmi jemne, decentne, ako vyšák z úplne inej kategórie. No a celkovo moje hodnotenie treba brať aj z toho pohľadu, že porovnávam bez prihliadnutia na cenu meničov, v rámci možností toho tesláckeho stredobasu by aj súdruhovia z TVM čumeli ako puky. Osobne by som ale do tak prevedných bedničiek použil reproduktory z úplne inej triedy. Okrem CD playera Sony sme počúvali aj low cost gramec Tesla NC-300 ktorý som daostal na tuning, teraz už s prenoskou GRADO Presige green, ktorý mi aj teraz ked píšem tento mail robí spoločnosť. A to veľmi príjemnú. Za cca 100€ zvuk, ktorý ma stále prekvapuje prirodzenosťou a dynamikou, veľmi prítomným zvukom na ktorý nie som zo svojej Dynavectorky zvyknutý. Čo ma teší je, že sa Jaro oblúkom vrátil aj k používaniu 6dB výhybiek, aj ked je to pre mna veľké prekvapenie. Ale ako sme spolu skonštatovali, záleží to naozaj od konkretnej kombinácie meničov a nie vždy je to ktoré zapojenie to idealne.

Nazdar Martin, čaute audioznalci vynaliezaví,

Ono to všetko začalo v sobotu, keď Eňo navrhol, či by som Ti nemohol zavolať , lebo by chcel popočúvať repráčiky na lepšej aparatúre. To, že si súhlasil nám obom urobilo radosť. V tom čase ešte výhybky čupeli vedľa reprákov a ja som uvažoval, či výhybky nechať ešte vonku alebo ich dať dnu. Eňo rozhodol tak, že aby sme to už skompletovali a tak v nedeľu od 16 hodiny sme strávili lepením, letovaním, silikónovaním a poslednú skrutku sme dotiahli o 23 hodine. Nasledoval kontrolný posluch a úľava, že všetky meniče hrajú ako majú.
Martin chceme sa s Eňom Tebe a Zuzke poďakovať za túto možnosť posluchu. Bola to ďalšia cenná skúsenosť a to že boli Tvoje monobloky sfinalizované veľmi prispelo k rýdzemu audiofilskému zážitku.
S Eňom sme mali napočúvané nejaké akustické trio a to sme počúvali najprv na Martinových bedničkách a potom na Eňových. Martinove šli hlbšie, mali realistickejšie nižšie výšky a Eňove boli jemne vzdušnejšie. Obe bedne sa dobre počúvali, ale Eňovým pomohlo, že hrali EL34. Podľa mňa sa dostavil efekt ako v Trnave, keď „buntovky“ ožili v spojení s Dynavoxom.
V Štiavnici sme to počúvali na CD Tesla MC902 a Dudek DPA 220 od Peťa F. Tam to nehralo zle, ale u Martina to bolo úplne niečo iné.
Po návšteve sme sa s Eňom pobrali na čínu do Europy (obchodné centrum), ale predtým sme sa ešte zastavili v BIS audiu a vzhľadom na ochotu predavačov niečo predviesť, dali sme si pustiť Sonus Faber Olympica I (4500E). Eňo obdivoval povrchovú úpravu a pružné motúziky pred reprom ako aj na stojanoch. Počúvali sme asi tri skladby, lebo Janík nás už čakal na číne. Mužský hlas bol plný, strunové nástroje prirodzené, chýbali najvyššie výšky (zrejme zámerne – firemné ladenie). Zvuk bol pohodový, hladký, dlhodobo počúvateľný, ale bez audiofilských jemnôstok a nuansí.
Po číne sme išli s chalanmi na pivo a ja na kávu, bo som šoférom bol. Rozoberali sme charaktery troch bední, čo sme počuli a uvažovali, čo za ďalší projekt spichneme.
Cestou domou sa opäť rozpršalo. V taký sychravý čas je človeku najlepšie pod perinou. Keď sme prišli do Štiavnice Gitka bola nedočkavá, ako sme dopadli. Eňo zahlásil, že to vôbec nezahralo. Doberal si mamu (ona ich počula tiež na vlastné uši) ale ona sa nedala. Porozprávali sme dojmy a ja som sa balil do Trnavy. Eňo navrhol, že bedničky nemusíme ani vykladať z auta a že si ich môžem požičať a popočúvať, ako zahrajú u mňa doma. Tak sa aj stalo. Keď som prišiel domov na stojanoch som mal veľké Revelátor/Seas a pustil som si spomínané trio, čo sme počúvali u Martina. Potom som na stojany uložil Ligny, ale priznám sa, že som očakával viac. Hral som na Basf v spojení s Yamahou CDX 993, ale to čo bolo u Martina to bola veru iná káva. Navečer som počúval tuner a tam sa mi to zdalo dobré. Zrejme bedničky potrebujú čas na sadnutie si s aparatúrou, ako aj na rozohratie.
Martin pozeral som aj foto z akcie a je z nich cítiť pohodu celej akcie - veľká vďaka Vám.

Ešte by som sa vrátil trošku späť k našej pondelňajšej predobedovej akcii. Rád by som ešte spomenul ten plastový gramec s Grado prenoskou. Keď tam Martin pustil klasiku, bol som užasnutý nad dynamikou a zároveň plným a muzikálnym prejavom. Keby som to porovnával s tuším Goldring na Projecte, ktoré nám Martin púšťal na BB-BR šopke, tak toto Grado mi sadlo viac. Dokonca neviem-neviem, či to nehralo lepšie ako CD player.
Druhá vec, ktorú sme zabudli spomenúť je to, že na záver našej návštevy bolo vykonané kontrolné meranie frekvenčnej charakteristiky Ligny. Z grafu bolo zrejmé, že lavórový efekt môjho ranného ladenia je preč.